Medzi pedagogickou mytológiou a školskou praxou

Učiteľky a učitelia každodenne vstupujú do učební základných a stredných škôl. Vstupujú k deťom a mládeži so svojimi predmetovými znalosťami a pomocou nich sa usilujú zorientovať svojich poslucháčov v odborne vymedzených oblastiach - prezentujú podnebné pásma, vysvetľujú stavbu materinského jazyka, rozčleňujú bezstavovce, precvičujú matematické operácie, kladú otázky o fyzikálnych vlastnostiach vecí. Na prvý pohľad nevyzerá, že je dôvod na kritické pozastavenie sa. Veď to tak bolo vždy, zažívali sme predsa takéto vyučovacie dni nielen ako šiestaci, veď prakticky celý náš žiacky život sa odohrával na predmetovo rozparcelovanom území. Tak načo úvahy o niečom tak samozrejmom, ak dnes na takejto spoľahlivo rozdelenej pôde žijeme aj náš učiteľský život?

V prvom rade je nesamozrejmé, aký obraz o svete a poznaní našim deťom poskytujeme vzdelávaním, ktoré uskutočňujeme v predmetovo nespojitom školskom režime. Účinok vyučovacích dní v takomto nastavení je, že výslednému poznaniu chýba ucelený kontext, ktorý žiačkam a žiakom umožňuje rozumieť získaným poznatkom v súvislostiach a vzťahoch. Absencia logickej a vecnej previazanosti medzi rozličnými predmetmi či vzdelávacími oblasťami vedie k tomu, si že deti možno zapamätajú niečo z chémie alebo z dejepisu, no tieto kontextovo rozptýlené pamäťové stopy si žijú svoje izolované životy bez toho, aby umožňovali využívať dejepisné poznanie v chémii (a naopak), biologické znalosti v geografii (a naopak), prácu s informáciami v občianskej náuke (a naopak) a podobne.

Rovnako nesamozrejmé je, že sa v našich zborovniach a školských kabinetoch nachádzajú učiteľky a učitelia, ktorí sú v prevažnej väčšine univerzitne školení odborníci. Ak sa na štandardný pedagogický kolektív pozrieme cez prizmu typického trendu súčasnej vedy - súčinnosť špecialistov z viacerých odborov -, uvidíme interdisciplinárne tímy, ktoré sú primerane kvalifikované na to, aby riešili jeden z najpálčivejších problémov súčasného vzdelávania: organizovať a viesť vyučovanie tak, aby naše žiačky a naši žiaci boli schopní nazerať na svet a udalosti v ňom vďaka integrovaným vedomostiam a z rozličných uhlov pohľadov, t. j. objaviteľsky, a teda dobrodružne. Údiv či prekvapenie z toho, že naši žiaci nedokážu poznatky z jedného predmetu funkčne uplatňovať v iných predmetoch, súvisí s faktom, že si interdisciplinárny prístup k poznaniu a problémom vyskúšali nanajvýš jednorazovo, možno vôbec, no určite nie programovo a systematicky.

Aby sme nezostali iba v rovine teoretickej kritiky, pozrime sa na najjednoduchší pokus prekonávania vzdelávacieho rezortizmu, pomocou ktorého možno pripraviť prinajmenšom jeden deň vyučovania v určitom kontexte. V triviálnej podobe takéhoto pokusu stačí stanoviť určitý pojmový bod, ktorý bude počas vyučovacieho dňa držať činnosti na hodinách v jednom kognitívnom spektre. Povedzme diamant. Načrtnime teda niektoré kognitívne ciele, ktoré by mohli absolvovať šiestaci v intenciách vyššie naznačeného rozvrhu: na geografii by žiačky a žiaci mohli zisťovať geologický pôvod diamantov, vyhľadať na mape alebo vo virtuálnom prostredí územia s náleziskami diamantov, prípadne opísať vplyv, ktorý má ťažba vzácnych nerastov na krajinu a životné prostredie, na hodine slovenského jazyka by mohli rozobrať vecný text o diamantoch z hľadiska obsahu i slovotvorby, mohol by to byť napríklad tento:

Diamant má 1758 karátov a váži takmer 352 gramov.

Kanadská ťažobná spoločnosť Lucar Diamond našla vo svojej bani v Botswane najväčší surový diamant v modernej histórii, ktorý je väčší ako tenisová loptička. Prekonala tak svoj rekordný nález diamantu z novembra 2015, ktorý sa jej nedarilo takmer dva roky predať, napísala agentúra Reuters. Diamant má 1758 karátov a váži takmer 352 gramov. Je tak druhým najväčším registrovaným nájdeným diamantom za kameňom Cullinan, ktorý sa našiel v roku 1905 v Juhoafrickej republike a mal 3106 karátov. Cullinan bol rozrezaný na niekoľko leštených drahokamov, dva najväčšie sú súčasťou britských korunovačných klenotov. Diamant pochádza z bane Karow v Botswane, jednej z najbohatších oblastí na diamanty. Firme Lucar sa podarilo z bane vyťažiť už 12 diamantov s hmotnosťou viac ako 300 karátov. V novembri 2015 Lucar objavil diamant s hmotnosťou 1109 karátov, ktorý nazvala Lesedi La Rona. Kameň ponúkal na predaj v aukcii v júni 2016. Nikto však neponúkol požadovanú cenu a kameň sa nepredal. Nakoniec diamant kúpila britská spoločnosť Graff v septembri 2017 za 53 miliónov dolárov. Podľa časopisu Forbes vybrúsil Graff z kameňa 67 drahokamov. (Zdroj)

Tento východiskový text má okrem jazykovej stránky aj stránku geografickú - mapa či atlas z hodiny geografie môže predsa v učebni zostať aj na slovenčine a názorne tak ilustrovať jazykové informácie. Text, s ktorým šiestaci pracovali na slovenčine, zasa môže zostať na matematike a šikovná matematikárka či kvalifikovaný matematikár ho určite vie využiť na sformulovanie niekoľkých problémov, ktoré možno matematicky riešiť, napríklad delením. Mohlo by sa zdať, že štvrtá hodina biológie stojí akosi bokom, keďže v hre je vzácny nerast a živé je iba to, čo dokáže rásť. Ak by sa na hodine biológie mal logicky a spojito rozšíriť kontext stanovený pojmom "diamant", potom v šiestom ročníku by cesta mohla viesť práve k mäkkýšom, medzi ktorými sa vyskytujú vzácne perlorodky. Tie sú - podobne ako nerastné drahokamy - zdrojom bohatstva i prostriedkom, ktorý môže zdôrazniť spoločenskú výnimočnosť osoby či osobitý pôvab nositeľky perlového šperku. Na hodine telesnej a športovej výchovy by mohli pred nácvikom nízkeho štartu i merania samotného behu aspoň stručne zaznieť informácie o vrcholovom atletickom seriáli s názvom Diamantová liga, ktorého sa od roku 2020 zúčastňuje aj slovenský šampión v behu na šesťdesiat metrov Ján Volko - ktovie, či šiestaci vedia, aký rekord v tomto behu utvoril a v akých disciplínach na Diamantovej lige Slovensko reprezentoval? Pohybové vyučovanie by určite nepokazilo, keby sa na ňom objavili tenisové loptičky, ktoré autor článku o diamantoch využil ako prostriedky prirovnania. Výstup z vyučovania by v danom rozvrhu mala zabezpečiť hodina fyziky. Učiteľka fyziky by isto neodmietla ponuku zaujímavo pracovať s mernými jednotkami či fyzikálnymi vlastnosťami diamantov, rovnako by zrejme iba ťažko odolala potrebe sprostredkovať žiačkam i žiakom praktické vedomosti o využití fyzikálnych vlastností, ktoré pracovníkom v rozličných oblastiach poskytuje technický diamant.

Na prvý pohľad vyzerá takýto vyučovací deň celkom prijateľne, však? Pochopiteľne, diamant nie je jediný a ani zďaleka nie najdôležitejší pojem, pomocou ktorého možno pri plánovaní vyučovacieho dňa vytvárať logickú väzbu medzi jednotlivými predmetmi - napokon, diamant v tomto podaní by mohol mať akú-takú opodstatnenosť predovšetkým na základnej škole so zameraním na klenotníctvo. Navyše, slovo diamant je prislabým putom na uskutočnenie interdisciplinárneho vyučovacieho dňa, od ktorého sa očakáva, že žiačkam a žiakom prinesie hlbšie poznanie. Rovnako ako slovo zemiak. Alebo pero.

Hlbšie poznanie môže deťom priniesť vzdelávanie, v ktorom budú vyučovacie predmety spojené pomocou komplexných dimenzií ako napríklad čas, priestor, príroda, spoločnosť, hospodárstvo, vláda, moc, realita, fikcia. Pomocou týchto hĺbkových kategórií možno u detí a mládeže precíznejšie a účinnejšie utvárať základy vedomia o tom, čo znamená byť živým tvorom, človekom, občanom, spotrebiteľom a podobne.

Je vysoko pravdepodobné, že vnútorne previazané vzdelávanie bude posilňovať schopnosť detí a mládeže vidieť svet ponad línie predmetov, ktoré sú v školských rozvrhoch vyznačené prestávkami medzi vyučovacími hodinami. Je odôvodnené očakávať, že kontextovo súdržné vyučovanie bude u detí a mládeže viesť k zvýšenému záujmu o vyučovanie i radosti z neho, pretože dni prežité v škole sa stanú nesamozrejmými cestami objaviteľského dobrodružstva. A napokon, vyučovanie založené na spolupráci medzi učiteľmi z rozličných odborov a vzdelávacích oblastí pod strechou jednej školy môže posunúť interdisciplinárny prístup k vzdelávaniu zo sféry pedagogickej mytológie do sféry dobre organizovanej školskej praxe.