O čitateľskej ceste k finančnej kultúre

Milá čitateľka, milý čitateľ, prišli aj tebe na um niektoré diela, ktorých dej a zmysel je bez finančného know-how banálny či poloprázdny? Shakespearov Kupec benátsky? Peniaze Arthura Haileyho? Obchod na korze Ladislava Grosmana? Alebo vari Malý milionár Davida Walliamsa? Možno ani jedno z nich, isteže. Možno sú to celkom iné diela a úplne iní autori. Nevadí. To, čo by mohlo - a zrejme aj malo - vadiť, je fakt, že čitateľské vychádzky do literárnych lesov v našich školách iba ojedinele (ak vôbec!) prispievajú ku kultivácii vzťahu našich žiačok a žiakov k hodnotám. Áno, hodnotám. Nie je vôbec náhodné, že pri vzniku prvých ucelených myšlienok o svete financií stála morálna filozofia a v nej práve problém hodnoty, ktorému sa venoval zakladateľ ekonomickej vedy Adam Smith (v knihách Bohatstvo národov a Teória mravných citov).

Molière, Kukučín, Tajovský, Timrava, Jilemnický. Je to iba pár spisovateľských mien z košatého beletristického lesa, s ktorými sa majú stretnúť naši stredoškoláci počas svojich čitateľských výletov. Harpagon, Aduš Domanický, Ondrej Tráva, Maco Mlieč, Palčíkovci, Ťapákovci, Vendel Haviar - je to len niekoľko postáv, na ktoré sa štandardne pýtajú učiteľky a učitelia literatúry, tí trpezliví sprievodcovia po literárnych vrcholoch; je to iba pár literárnych typov, ktoré sa pravidelne objavujú v tajuplných roklinách maturitných zadaní a testov. V tomto kontexte by sa mohlo zdať, že literárne postavy sú akési lesné bytosti, ktoré majú prioritne slúžiť účelným estetickým či učiteľským procedúram: vysvetľovanie literárnej metódy, opisovanie dobových spoločenských problémov, preverovanie čitateľských skúseností so slovesným umením, zisťovanie pamäťových stôp, ktoré sa v mladých mysliach vytvorili počas vyučovania literatúry. Stačí to?

Odborníci napísali stovky monografií a tisíce štúdií o pozitívnych vplyvoch čítania umeleckej literatúry, osobitne o tých, ktoré vedú k zdokonaleniu myslenia, rozšíreniu slovnej zásoby, posilneniu tvorivosti či zvyšovaniu kultúry vyjadrovania. Málo (ak vôbec!) už venovali svoju vedeckú pozornosť tomu, ako sa literárna výchova podieľa na rozvoji kognitívnych spôsobilostí žiačok a žiakov vo finančnom kontexte. Konkrétne ide o otázku, ako môže vyučovanie zacielené na čítanie a interpretáciu literárneho diela prospieť na ceste k pochopeniu pravidiel finančnej kultúry a k hospodárnemu riadeniu finančných zdrojov.

Je evidentné, že umelecký zmysel kvalitných literárnych diel je prístupný práve vďaka čitateľovej schopnosti porozumieť chybným rozhodnutiam, ktoré literárne postavy urobili. Veď ak by udalosti v literárnom diele išli hladko a bezchybne, ak by postavy nerobili problematické rozhodnutia, autor by v podstate svoje dielo čitateľsky diskvalifikoval, pretože otázky Čo sa stalo? a Ako to dopadlo? by stratili svoj zmysel - komunikačný aj umelecký. Samozrejme, čítanie literárneho diela sa odohráva na viacerých rovinách (napr. štylistickej, kompozičnej, žánrovej), no dá sa povedať, že pre mladých čitateľov je najatraktívnejšou rovinou literárneho diela dej, teda príbeh, ktorý takpovediac stojí na tom, čo, ako a prečo literárne postavy vykonali, ako sa situačne rozhodovali a ako sa z problémových situácií vymaňovali. A je v tomto zmysle jedno, či ide o chudobného kopáča z rozprávky Pavla Dobšinského, o zadlženého študenta Raskoľnikova z románu Fiodora Dostojevského či naivného arizátora Tóna Brtka z novely Ladislava Grosmana.

Verne, Balzac, Tajovský a mnohí ďalší autori vytvorili celú plejádu postáv, ktorých osudy sú späté s financiami a finančnými rozhodnutiami (mimochodom, rozsah Balzacovho diela súvisí s chronickou zadlženosťou, rozsah Verneho tvorby zase ovplyvnila drastická zmluva s vydavateľom, ktorá ho na dvadsať rokov zaväzovala napísať dve knihy ročne, Tajovský rozumel financiám aj profesionálne - osem rokov pracoval v bankovom sektore). Bez preháňania možno povedať, že čitateľské túry do literatúry poskytujú učiteľkám a učiteľom výnimočné príležitosti, ako do vyučovania rýdzo humanitného predmetu a so širokým hodnotovým dosahom zahrnúť rozvíjanie finančnej kultúry žiačok a žiakov. Táto ambícia pritom nemusí vôbec znamenať, že učitelia literatúry majú rezignovať na literárne vedomosti a čitateľské zručnosti. Malo by skôr ísť o to, aby - ak to literárne dielo dovoľuje - v otázkach a úlohách k textom zaznievali slová a pojmy, ktoré umožnia posvietiť si na dielo, literárne postavy a udalosti vo finančnom kontexte (otázky v úvode textu obsahujú niekoľko takýchto slovných prostriedkov: lakomý, finančné záväzky, úspešný podnikateľ, nemajetný, chrániť majetok, zveľaďovať majetok, investícia, práca, sporenie, poistenie).

Učiteľská komunikácia o literárnom diele zameraná na jeho finančnú rovinu môže mať hneď niekoľko užitočných efektov. Úlohy odhaľujúce finančné okolnosti literárneho deja môžu žiačky a žiakov povzbudzovať k presnejšiemu porozumeniu dielu, a tým aj k posilneniu zážitku z neho - zaiste, desať minút rozpravy o podstate dlhu či zálohe na pozadí Kukučínovej prózy má celkom inú zážitkovú kvalitu než polhodinové zapisovanie výkladu o dlhoch a úveroch na pozadí prezentácie v PowerPointe. Finančne orientované otázky môžu naučiť žiačky a žiakov rozpoznávať chybné rozhodnutia na pôde fiktívnych príbehov (bez rizika životných sankcií, veď áno, literárny príbeh nie je naozaj, vyhotovuje si ho čitateľ sám a v detailoch iba na chvíľu). Takýmto spôsobom možno vytvoriť predpoklady (nie istoty), že mladé čitateľky a dospievajúci čitatelia dokážu včas rozpoznať chybné alternatívy konania v reálnom živote. Dlhodobú výhodu takejto vzdelávacej stratégie môže napokon pocítiť aj samotný učiteľ: uplatňovanie finančného spôsobu nazerania na zmýšľanie a konanie literárnych postáv môže urobiť vyučovanie literatúry atraktívnym aj pre žiačky a žiakov, ktorí majú k literatúre vlažný alebo dokonca žiadny vzťah (ale k financiám áno!).

Putovanie literárnymi lesmi v prítomnosti finančne kultúrneho sprievodcu nemá smerovať k táboráku, pri ktorom sa stretne nová generácia maturantov - povrchných Harpagonov, nekompromisných Shylockov či rodičovsky deklasovaných Goriotov. Prvoradou úlohou takejto cesty je rozširovať a zdokonaľovať u mladých ľudí aparát hodnotiacich kritérií, ktoré sú potrebné na citlivé rozpoznávanie hodnôt a rozumné zaobchádzanie so znakovo uskladnenými hodnotami - financiami. Kultivovaním vzťahu mladých ľudí k financiám - napríklad prostredníctvom čitateľskej výchovy - možno citeľne ovplyvňovať morálnu úroveň občanov, špeciálne to platí pre občanov krajiny, v živote ktorej sa zrodili originálne príbehy o korupcii, klientelizme a ekonomickej kriminalite. A na tie naša krajina nie je nejako zvlášť skúpa.