Dejepis – čítanie – finančná kultúra

Zákaz úžerníctva však ani Fugger nemohol ignorovať. Musel ho brať vážne, pretože vážne ho brali jeho veritelia. Zakaždým, keď mu klienti dali peniaze, aj oni, rovnako ako bankári, počítali s ich zúročením. Svojich päť percent si zobrali, no mali pri tom pocit, akoby urobili niečo nemiestne. Po zasadnutí snemu v Kolíne kolovali po Norimbergu pamflety, ktorých cieľom bolo zastaviť vklady do bánk a zničiť Fuggerov stroj na zhromažďovanie peňazí. Tento útok Jakoba Fuggera zasiahol na citlivom mieste. Ak by sa mu nepodarilo získať finančné zdroje, nemohol by uspokojiť požiadavky svojich klientov a ich hlad po nových pôžičkách. No ak by nemohol poskytovať pôžičky, jeho podnikanie by sa scvrklo a celkom by stratil vplyv.

Rozumeli ste všetkému? Možno ste si istí, že rozumiete úplne a konkrétne, možno ste porozumeli všeobecne a iba s malými nejasnosťami. Možno ste porozumeli iba trochu, lebo vás pri čítaní niečo vyrušilo alebo ste textom prešprintovali. Pocit, že ste úryvok o najbohatšom človeku všetkých čias pochopili, je určite oprávnený, ak ste sa neponáhľali. Okrem toho bolo dôležité vedieť, kto je veriteľ, čo je úžera, aký je vzťah medzi pôžičkou a úrokom. Ak sa vás niekto spýta na veriteľa, zrejme hneď neodpoviete encyklopedickou definíciou, v ktorej spomeniete sľub či lehotu. Ak sa v texte objavilo slovo úžerníctvo, určite v mysli nedržíte informácie o stredovekom chápaní úžery či o tom, že ju vtedy posudzovali ako krádež času, ktorý patrí iba Bohu. Pri i po čítaní ste zrejme mali na pamäti podstatu záväzku, ktorý si Fugger s veriteľmi dohodol, či to, že úžera je podvod a súvisí s neprimeranou cenou peňazí. Jednoducho, ak ste poznali slová, ktorými sa vám text prihováral, mohli ste mentálne rekonštruovať historickú situáciu, v ktorej sa ocitol podnikateľ Jakob Fugger. Sebavedomý pocit, že textu naozaj rozumiete, možno ľahko spochybniť. Položme si pár otázok, na ktoré východiskový text priamo neodpovedá, ale odpovede na ne môžu vytvoriť ucelenejší obraz o výraznej postave minulosti:

Kedy došlo k zákazu úžerníctva, ktorý Fugger musel brať do úvahy?

Aké udalosti predchádzali zákazu, ktorý Fugger nemohol ignorovať?

Prečo mali Fuggerovi klienti pocit, že ziskom z úrokov robia niečo neslušné?

Aké hospodárske riziko predstavovali pre Fuggera útočné články?

Ktoré postupy Fugger využíval na získavanie finančných zdrojov?

Prečo pamflety proti Fuggerovi kolovali v Norimbergu, ak snem zasadal v Kolíne?

Prečo Fuggerovi klienti túžili po nových pôžičkách?

Aké riziká by Fuggerovi či jeho rodine priniesla platobná neschopnosť?

Chcieť pochopiť ľudí minulosti je ušľachtilá túžba. Špeciálne ak ide o chcenie, ku ktorému vedieme deti a mládež vyučovaním dejepisu. Porozumieť aktérom malých i veľkých dejín môžu pomocou jedného zdroja iba čiastočne, čiastočne i preto, že rozhodnutia, ktoré urobili dospelí minulosti, jednoducho nemusia byť kognitívne dostupné deťom či dospievajúcim prítomnosti. Súkromné výpovede súčasníkov i verejné výpovede panovníčok, denníkové záznamy obyčajného študenta i vyhlásenia političiek – to všetko poskytuje iba jednu perspektívu i tú s rizikom, že si z nich si dieťa vezme oveľa menej než koľko poskytujú, čo sa na ich základe možno dozvedieť a ako možno pomocou nich poznané pochopiť. Okrem kvalitných zdrojov a textov teda treba brať do úvahy to, akými kompetenciami v oblasti finančnej kultúry disponuje ich príjemca, či a nakoľko má rozvinuté hospodárske vedomie, t. j. oblasť myslenia a poznania, ktorá dieťa či dospievajúceho orientuje v sociálnych a ekonomických vzťahoch. Dokonca bez ohľadu na to, či ide o orientáciu v minulosti alebo prítomnosti.

Dieťa naozaj nemusí rozumieť reči iného, ak sa v nej spomína volatilita alebo deflácia. Zrejme však nebudeme proti, ak by sme od desaťročných chceli, aby mali utvorené povedomie o pôžičke – deti si predsa každú chvíľu navzájom niečo požičajú, takí piataci by dozaista mohli presnejšie rozpoznať bohatstvo a chudobu – každú chvíľu vidia priame i sprostredkované prejavy nerovnosti. Naproti tomu by povedzme štrnásťroční mohli vedieť porozprávať o cieli svojho sporenia i sporenia vôbec – mnohí z nich si už na niečo sporili, sporenie majú zažité, vedia, že na sporenie treba čas. Deviataci by už naozaj mohli rozlíšiť, či je úrok v texte vysoký alebo nízky – nech už je tým textom dejepisné rozprávanie alebo bilbord. Tieto predpoklady môžu vyústiť do niekoľkých otázok: Aké učebné výhody môžu mať žiačky a žiaci na dejepisných cestách, ak by disponovali aspoň základným povedomím o pôžičke, úroku alebo podvode? Ako môže rozvinutá finančná kultúra detí a mladých prispieť k ich porozumeniu textom o minulosti, a tak aj k porozumeniu minulosti samej? Budú žiačky a žiaci vnímavejší v porozumení obyčajným ľuďom i výnimočným osobnostiam minulosti, ak ich osudy budú vnímať cez prizmu rozvinutého vedomia o finančne vyjadrených hodnotách? Prejaví sa touto cestou väčší záujem o minulosť alebo dokonca o budúcnosť? Nič z toho nie je isté, pravdaže. Je však pravdepodobné, že textové pramene, ktoré zobrazujú finančný kontext historických udalostí, im budú zrozumiteľnejšie, prístupnejšie a informatívnejšie.

Pramene historického poznania veľa zatajujú, mnohé spomenú mimochodom, iné povedia bez ďalšieho vysvetľovania, mnohé naznačia iba nepriamo. Je jasné, že ak chceme takýmto zdrojom rozumieť, nemôžeme sa donekonečna zastavovať na každom slove či motíve. Čitateľ jednoducho nie je Achilles naháňajúci nedostižnú korytnačku, ktorá pod pancierom slov ukrýva úplný zmysel komunikácie. Aj mladý čitateľ vždy disponuje aspoň určitým súborom skúseností a vedomostí, istým stupňom kontextového poznania, ktoré mu umožňuje prijať a pochopiť neznámy obsah vyjadrený známymi slovami. Kontextové poznanie či pripravenosť rozumieť zrejme podmieňuje čítanie každého textu. Ak sa mladý čitateľ s úžerou či túžbami veriteľov ešte nestretol, zrejme nebude pri čítaní o Jakobovi Fuggerovi pociťovať iba malé nejasnosti. Skôr bude konfrontovaný so sklamaným očakávaním zreteľnej informácie, skôr zaznamená hustú komunikačnú hmlu, text sa mu stane väčšmi zdrojom výraznej komunikačnej námahy, menej už prameňom sýtej informačnej výmeny – vo výsledku môže vidieť iba významovo matný, rozmazaný a súčasne riedky text, ktorý minulosť skôr zatajuje než odhaľuje. To môže viesť v lepšom prípade k rezignácii na text, v opakovaných prípadoch k rezignácii na čítanie i záujem o dejepisné poznanie.

V praktickej rovine veci ide o to, priniesť na vyučovanie písaný rečový prejav z minulosti – vôbec to nemusí byť text, ktorý sa hmýri úrokmi, úvermi či úžerníkmi, a šikovne sa naň žiakov pýtať – vedieť napríklad, ako rozvinúť dialóg pred čítaním textového prameňa a ako ho viesť po jeho prečítaní. Za textové východisko by sme si mohli považovať nasledovné vyjadrenie:

"BOHU, VŠEMOCNÉMU A DOBROTIVÉMU! Jakob Fugger z Augsburgu, ozdoba svojej triedy a krajiny, ríšsky radca pod Maximiliánom I. a Karolom V., s nikým neporovnateľný v získavaní nesmierneho majetku, v osvietenosti, čistote života a veľkosti ducha, tak ako bol s nikým neporovnateľný počas života, tak ani po smrti nebude patriť medzi obyčajných smrteľníkov"

Nápis na hrobe Jakoba Fuggera

V texte sa nachádzajú dva pojmy – majetok a zisk, ktoré by mali byť súčasťou povedomia človeka pomerne skoro: o majetku by určite mali vedieť deti na prvom stupni základnej školy, so ziskom by sa zase určite mali stretnúť na druhom stupni. Takýto text teda určite možno vkomponovať do vyučovania dejepisu, majetok je už ako-tak známy, zisk môžeme chápať ako predmet nového poznania. Pred čítaním je výhodné smerovať komunikačné iniciatívy na povedomie žiakov o majetku – frontálnymi otázkami typu:

Je auto/dom/pozemok veľký majetok?

Vyžaduje si veľký majetok väčšiu starostlivosť než malý majetok? Prečo?

Mali by byť učitelia/policajti/lekári majetní? Prečo?,

alebo individuálnymi úlohami typu:

Napíš/nakresli, čo považuješ za veľký majetok. Ako sa oň treba starať?

Uveď dva spôsoby starostlivosti o majetok.

Nech sú vstupné otázky ťažšie alebo ľahšie, obyčajné či provokatívne, dôležité je, aby v nich figurovalo slovo majetok či slová, ktoré sú od neho odvodené. Komunikačnou cestou nimi možno oživiť istý kognitívny uzol dieťaťa, ktorý združuje poznatky a skúsenosti spojené s majetkom – pokojne to môže byť spomienka siedmačky na ľudí, ktorí hovorili o majetku, napr. obraz starej mamy, ktorá v istej chvíli zhíkla: Veď to je celý majetok!, a súčasne pripomienka, že majetok je aj smartfón získaný vďaka narodeninovým peniazom od starého otca – naozaj môže ísť o celý súhrn kognitívnych stôp z rozličných období života od rozličných ľudí v rozličných situáciách. Otázkami sa pred čítaním textu aktivuje vstupné povedomie o jave, čítaním textu sa toto povedomie má rozširovať a prehlbovať.

Po vstupnej komunikácii žiaci čítajú text, prijať nové poznanie stačí potichu.

Vzápätí by mohlo prísť k overeniu toho, či dejepisní pátrači v učebni naozaj text informačne prijali, napríklad otázkami na to, čo text explicitne vyjadruje:

V čom sa Jakob Fugger nedal s nikým porovnávať?

V čom mohol byť Jakob Fugger ozdobou krajiny?

Je možné, aby osoba s veľkým majetkom viedla život v čistote a veľkosti ducha?

Overovanie príjmu textu môže smerovať aj na implicitný význam textu, k pravdepodobným okolnostiam jeho vzniku:

Kto podľa vás tento text napísal? (Jakob Fugger)

Prečo tento text umiestnil práve na náhrobný kameň?

S akým zámerom ho autor písal?

Vlastné pátranie v minulosti sa môže začínať otázkami, na ktoré text explicitne ani implicitne neodpovedá:

Čo o sebe v nápise Jakob Fugger neuviedol? Prečo?

Aké rady Fugger poskytoval Maximiliánovi I. či Karolovi V.?

Potvrdzuje sa očakávanie Jakoba Fuggera? Aké informácie sú na toto zistenie potrebné?

Akým spôsobom Fugger zveľaďoval majetok? Pokračoval by v získavaní majetku daným spôsobom aj dnes? Prečo?

Je pravda, že Fugger viedol život v súlade s dobovými spoločenskými normami?

Je pravda, že Fugger viedol život v súlade s dnešnými spoločenskými normami?

Mal Fugger majetok na území dnešného Slovenska? Kde? Aký? Bol to veľký majetok?

Akým spôsobom mu tento majetok prinášal zisk?

Je zrejmé, že každá z týchto otázok predstavuje pokračovanie učebnej cesty, na ktorej bude potrebné hľadať informácie, porovnávať ich, vyvodzovať z nich poznatky, tie prehľadne spracovávať, dedukovať z nich závery. Pravdaže, nemuselo by ísť o pokračovanie, mohli by sme tu pohodlne skončiť. Mohli, no stále by sme našim modelovým siedmakom neumožnili reálne rekonštruovať historickú situáciu tak, aby v nej mohli uplatňovať poznanie z oblasti finančnej kultúry. A keďže rekonštrukcia je produktívna činnosť, učebná cesta by mala vyústiť do komunikačného prieniku historického objavovania a finančného poznania. Onen prienik by mohol vyzerať ako nový siedmacky text – list Jakoba Fuggera kráľovi či Jánovi Thurzovi, rozhovor na prvom stretnutí Jakoba Fuggera a Jána Thurzu, denníkový záznam Jakoba Fuggera z pobytu v Banskej Bystrici a podobne. Dôležitou podmienkou týchto textov by mohlo byť, aby v nich autorky a autori šikovne využili pojmy, ktoré im umožňujú orientovať sa v ekonomických a sociálnych vzťahoch, t. j. tvoria kognitívnu stavbu ich finančnej kultúry. Na prvom mieste pôjde určite o slová majetok a zisk, prípadne ďalšie známe opory ako bohatstvo, pôžička či ponuka. Nedá sa pritom vylúčiť, že siedmak Jakub bude v liste varovať kráľa pred bankrotom, v rozhovore s Jánom Thurzom nastolí myšlienku spoločného finančného plánu alebo sa v denníku posťažuje na dediča svojho majetku.

Chcieť pochopiť ľudí minulosti je ušľachtilá túžba. Cestu k jej naplneniu možno odkrývať aj tým, že žiakom umožníme objavovať – často problematický a tajomný – svet hodnôt konkrétnych osôb, ktoré v minulosti niesli zodpovednosť za sociálne postavenie mnohých ľudí a ktoré o sebe zanechali správy. Isteže, nemusí to byť najbohatší človek všetkých čias, môže to byť kráľovná aj guvernér národnej banky. Dôležitým účinkom takéhoto čitateľského objavovania minulosti môže byť nielen hlbšie a stabilnejšie porozumenie udalostiam minulosti. Možno súčasne očakávať, že takéto čitateľské výpravy do minulosti môžu zlepšiť porozumenie vzťahom a situáciám, v ktorých sa naši žiaci nachádzajú dnes a v ktorých sa pravdepodobne ocitnú v budúcnosti.