Dve aktuálne objednávky pre úspešné vzdelávanie

Vo svetle minulých i aktuálnych pokusov koncepčne prehodnocovať a korigovať vzdelávacie procesy v slovenských školách možno vyvodzovať niektoré ponaučenia. Jedným zo zásadných výsledkov teoretických konštrukcií a rekonštrukcií vzdelávania (Duch školy, Konštantín, Milénium, Reforma 2008, Minerva) je zistenie, že zmeny v obsahu a cieľoch vzdelávania by mali byť otvorené voči potrebe väčšej či menšej, no pravidelnej úpravy. Dictum otvorenosti a z nej vyplývajúcej pokračujúcej pozitívnej rekonštrukcie je totiž úzko spojené s podstatou demokracie.

Je odôvodnené predpokladať, že životné a pracovné perspektívy žiačok a žiakov sa bezprostredne odvíjajú od schopnosti škôl pružne reagovať na prudký sociálno-ekonomický či technologický vývoj spoločnosti. Americký odborník na inovácie Alec Ross vo svojej knihe Odvetvia budúcnosti špecifikoval oblasti, ktoré v globalizovanom prostredí čaká výrazný pokrok: robotika, pokročilé biovedy, digitalizácia financií, kybernetická bezpečnosť a veľké dáta. Súčasne zdôrazňuje, že najcennejšími komoditami v súčasnosti sú a na dlhší čas pravdepodobne zostanú informácie a služby. Odborný diskurz tiež vážne nastoľuje výzvy spojené s umelou inteligenciou. Je zrejmé, že bez prihliadnutia na tieto relevantné prognózy nemožno úspešne voliť vzdelávacie obsahy a ciele, ktoré urobia zo Slovenska konkurencieschopnú krajinu, zapojenú do kľúčových trendov globalizovanej ekonomiky.

Imperatív ekonomickej či technologickej objednávky má aj druhú, v súčasnosti čoraz zreteľnejšiu stranu. Politická filozofka a etička Martha Nussbaumová varuje pred tendenciou podľahnúť pri plánovaní zmien vo vzdelávaní atmosfére, v ktorej prevláda konkurenčná horúčka. Podstatou jej obáv je skreslené presvedčenie, že starostlivosť o ekonomický rast je súčasne starostlivosťou o demokraciu. Takýto zjednodušujúci pohľad na fungovanie spoločnosti vedie k celej sérii mŕtvych zón vo vzdelávaní, ktoré vo výsledku sformujú ľudí neschopných inteligentne reagovať na zásadné udalosti doma i v zahraničí. Z výkladu M. Nussbaumovej možno vyvodzovať, že obchádzanie demokracie a vzdelávania - cez skratku uplatnenia detí a mládeže na trhu práce - nerozvíja, ba dokonca bráni pevnému ukotveniu a rozvinutiu ich občianskej demokratickej kultúry. Na konci takéhoto vzdelávacieho procesu bude stáť človek, ktorý si síce vie nájsť zamestnanie či finančne zabezpečiť život, no súčasne pôjde o občiansky slabú osobnosť v nekompetentnej populácii, ktorá nedokáže:

• komplexne pochopiť svoju ľudskú, občiansku, spoločenskú a politickú povahu,
• rozumne uvažovať o spoločensko-politických otázkach, ktoré sa bezprostredne týkajú každého človeka, jeho krajiny a jej ukotvení v medzinárodnom spoločenstve,
• nestranne a objektívne skúmať životné situácie bez ohľadu na silu tradície či autority,
• uznať, že všetci ľudia sú ľuďmi nadanými ľudskou dôstojnosťou a rovní v právach, bez ohľadu na ich rozličné osobitosti,
• pozerať sa na spoluobčianky a spoluobčanov s úctou, ako na cieľ konania, nie ako na prostriedok, ktorým možno v záujme vlastného zisku manipulovať,
• prejavovať záujem o život a skúsenosti druhých doma a v zahraničí,
• utvoriť si jasnú predstavu o mnohých zložitých otázkach, ktoré ovplyvňujú priebeh ľudského života (detstvo, adolescencia, rodinné vzťahy, choroba, smrť a iné),
• kriticky posudzovať politické elity i masy, objektivizovať ich slabiny a usilovať o ich negáciu,
• premýšľať o dobre vlastnej krajiny ako celku, nie iba v kontexte vlastnej lokálnej skupiny,
• vidieť vlastnú krajinu ako súčasť zložitého sveta, v ktorom je nevyhnutné rokovať o riešeniach na nadnárodnej, medzinárodnej (európskej, globálnej) úrovni,
• učiť sa slušnosti a kultúre (osobnej, spoločenskej, politickej) a zároveň aktivizovať svoje kapacity v ich prospech.