Umelý inteligent v škole – dialóg či súboj?

Krishnan Guru-Murthy, moderátor britskej verejnoprávnej televízie Channel 4, sedí v štúdiu. Jeho program o výnimočných ľuďoch, ktorí sa usilujú zlepšiť svet, je populárny. Krishnan je zvyknutý klásť dobré otázky fundovaným odborníkom k aktuálnym témam. Je to bežná novinárska činnosť. 8. decembra 2022 vítal divákov bez hosťa, ktorý by čakal priamo v štúdiu alebo v spojení pomocou telemosta kdekoľvek na svete. V úvodnom vstupe zahlásil, že sa zvyčajne zhovára s ľuďmi, ale dnes sa bude rozprávať s vecou - umelo inteligentným četbotom GPT. Konverzácia moderátora s hovoriacou obrazovkou prebieha, odpovede sa striedajú s otázkami. Četbot ženským hlasom upozorňuje, že ponúka iba odpovede, ktoré sa naučil. Dodáva, že nemá odpovede na všetky otázky. Zdôrazňuje, že nemôže garantovať presnosť či úplnosť ponúknutých informácií. Pokladá za dôležité, aby Krishnan pri prijímaní informácií využíval svoj úsudok a kritické myslenie, prípadne, ak je to nevyhnutné, využil ďalšie zdroje informácií.

V predchádzajúcom blogu zaznelo, že vzdelávanie v podobe tradičného učiteľského výkladu už dlhší čas čelí vážnej konkurencii v podobe výkladu iných vzdelancov - vedcov a profesorov, ktorí pôsobia v špecializovaných vedeckých centrách a na prestížnych univerzitách po celom svete. Tí sú v konkrétnych odborných otázkach hlbšie a disponujú aktuálnejšími odpoveďami než absolventi magisterského štúdia, ktorí realizujú vyučovanie na slovenských školách. Tak to bolo vždy, no iné je, že poznatky - v podobe prednášok, písaných textov alebo interview s rešpektovanými vedeckými osobnosťami - sú žiačkam a žiakom prístupné prakticky kedykoľvek a je možné ich prijímať v škole, doma, v autobuse, v čajovni či na prechádzke s domácim miláčikom. V čom sa vzdelávacia situácia mení a bude musieť zmeniť, ak vezmeme do úvahy vstup umelej inteligencie do učebných procesov?

Príchod umelej inteligencie do našich životov nie je ničím novým. Zrejme každý z nás už natrafil na umelú inteligenciu - v príbehu vedeckej fantastiky ako čitateľ, divák či poslucháč, no aj v komunikácii s bankou alebo online predajcom ako spotrebiteľ. V spotrebiteľskej situácii sme už viac-menej zvyknutí, že v čete kladieme otázky a dostávame automatizované odpovede. Vo vzdelávacej situácii sme ako učiteľky a učitelia zvyknutí, že otázky kladieme i dostávame, uvažujeme o nich a odpovedáme na ne v rámci našej vzdelanostnej kapacity i v rámci schopnosti pýtajúcich sa rozumieť odpovedi - tak to svojho času urobil americký fyzik Richard Feynman, keď odpovedal na otázku laika o magnetickej sile.

Predstava, že deti a mládež budú mať k dispozícii partnera, od ktorého si budú môcť kedykoľvek a kdekoľvek vypočuť skoro čokoľvek, vyvoláva mnohé otázky. Chronickým určite zostane riziko, že sa zvedavé dieťa dozvie niečo skôr ako je to vývinovo vhodné. Bude naprogramovaný a informačne nasýtený inteligent spôsobilý odpovedať tak, aby bral do úvahy citovú nezrelosť či aktuálne poznanie deväťročného Martina alebo štrnásťročnej Kristíny? Aké výhody či nevýhody budú v hre, ak si malý žiačik bude môcť v materinskom jazyku stanovovať úroveň odpovedí, ktorými bude umelý inteligent reagovať? Čo urobíme, ak si tento malý zvedavec vyžiada náročnejšie odpovede? Budú v ňom komplexnejšie odpovede vyvolávať ďalší záujem? Môže sa stať, že po poznaní dychtiví tretiačikovia odpovedia na otázku o magnetickej sile spôsobom, ktorý bežne očakávame od tretiakov na strednej škole? Môže to potenciálne znamenať, že sa napríklad v učebnej skupine fyziky stretnú žiačky a žiaci, ktorí síce nie sú bezprostrední rovesníci, ale ich fyzikálne znalosti a fyzikálne porozumenie budú na porovnateľnej úrovni? Objaví sa pod vplyvom týchto okolností požiadavka prehodnotiť organizačnú štruktúru vzdelávania, a to nad horizontom aktuálnej diskusie o rozdelení vzdelávania na cykly? Ako sa zmení či bude musieť zmeniť učiteľská práca, ak ústne výklady i odpovede na žiacke otázky hravo zvládne četbot? Vypadne z ich pracovnej náplne hodnotenie žiackych prác, ak ho pohotovo a presne vybaví inteligentný program OpenAI? Aké komunikačné a vzdelávacie možnosti poskytne štvrtá, piata či desiata generácia umelých inteligentov?

Vo vrstvení otázok by sa dalo pokračovať ešte dlho, no repertoár nejasností v kontexte vzdelávacieho potenciálu súčasnej umelej inteligencie sa nekončí pri priamej dialogickej interakcii. Samostatným strojcom otázok je fakt, že tretia generácia počítačového inteligenta dokáže na základe jednoduchého zadania vytvoriť písaný prejav v slovenčine, v angličtine či v iných jazykoch vrátane návodov, výkladov, básní či počítačových programov. Ktoré učebné činnosti si vyžiada skutočnosť, že v učebniach budú sedieť dievčatá a chlapci, ktorým môže celú slohovú prácu - v materinskom alebo cudzom jazyku - napísať inteligentný počítačový aparát? Akými spôsobilosťami by mali disponovať učitelia-čitatelia, aby mali istotu o autorstve prác a mohli hodnotiť žiaka, a nie počítačový algoritmus? Aké učebné cesty bude potrebné vytvoriť v snahe budovať u stredoškolákov a vysokoškolákov vedomie o akademickej integrite, ktoré má byť prevenciou proti plagiátorstvu, falzifikácii či ukradnutému autorstvu? Centrálna a v aktuálnej prítomnosti horúca otázka by teda mohla znieť: Ako umelá inteligencia ovplyvní učebný proces, ktorý má rozvíjať kognitívne a komunikačné spôsobilosti detí a mládeže?

Celé to možno vyzerá ako učiteľská verzia vedecko-fantastického trileru. Nech sa to javí akokoľvek, konfrontačná dráma, akú v rozhovore veliteľa Davea s palubným počítačom Halom zobrazil Arthur C. Clarke, nehrozí. Ani informačne najnabitejšie programy nie sú dostatočne robustné - schopné vyrovnať sa s neočakávanými situáciami a vlastnými chybami -, aby sme mohli počítať so silnou umelou inteligenciou, ktorá bude schopná reagovať na premeny reality, pochopiť ju, plánovať či rozhodovať sa v jej pohyblivých hraniciach, a tak v celom rozsahu nahradiť živú inteligenciu v zborovniach a kabinetoch. Súboj inteligencií v škole ani inde sa preto nekoná. Teda - zatiaľ.

Je otázkou dní, kedy digitálni domorodci na našich základných, stredných a vysokých školách objavia poznávací a kreatívny potenciál četbota, s ktorým sa na obrazovke britskej televízie zhováral Krishnan Guru-Marthy. Nedá sa očakávať, že pripravovaná reforma vzdelávania na Slovensku zahrnie do svojej koncepcie vývoj umelej inteligencie, ktorá sa práve vynára z oceánskej hladiny Hansa Moravca. Dá sa skôr očakávať, že najudatnejšie úsilie budú vynakladať učiteľky a učitelia v školách a že ich vzdelávacie pôsobenie si bude vyžadovať originálne a náročné premýšľanie. Čaká ich úloha vyhnúť sa situácii vojaka bojujúceho na nesprávnej strane a súčasne úloha čo najrýchlejšie sa udomácniť v role prieskumníka, ktorý s opatrnou zvedavosťou vstupuje na územie neznámej krajiny.